V rámci licencie bola aj jedna kapitola, kde si obe strany vymieňali skúsenosti, Francúzi poskytovali novinky, ktoré vyvinuli a použili na svojich výrobkoch a boli aj zapracované návštevy technikov z oboch strán. Tak som sa aj ja dostal do Grenoblu, aby som prekonzultoval a prebral novinky pri jednotlivých typoch zariadení. Keďže som sa špecializoval na zalomené vleky, tak mi dali vyriešiť skutočne bizarný prípad a to na siedmich podperách päť zalomení (pozn. redakce: zřejmě šlo o vlek Serre Lacroix v Supérdevoluy). Po vyriešení na rysovacej tabuli zadali výsledky do počítača, ktorý mali v kancelárii a skontrolovali hodnoty, ktoré mne vyšli pri geometrickom riešení. Pochválili ma , že som obstál, že by ma zobrali do týmu, čomu sa mi nechcelo ani veriť. Pri pobyte nám dali k dispozícii aj osobný automobil, aby sme mohli navštíviť aj niektoré lyžiarske strediská. Mal som možnosť vidieť na vlastné oči Courchevel, Meribel, Val Thorens, Les Deux Alpes, Les Sept Laux. No a práve v jednom z týchto stredísk som zahliadol taký detský vlek, ktorý som si odfotil a po návrate spolu s kolegom vypracoval výkresovú dokumentáciu, samozrejme trochu upravenú, s použitím komponentov z typov F. Typ S bol označený prvým písmenom môjho priezviska.
Typ S bol špecifikovaný ako prenosný vlek s tým, že nepotreboval betónové základy. Preto sa na vlek nevyťahovala časť stavebného zákona. Typ S bol navrhnutý tak, že je to prenosný vlek a môže sa podľa potreby premiestniť kdekoľvek, napr. po určitom čase sa dal premiestniť na iné miesto, kde boli ešte vhodné podmienky na lyžovanie a možnosť elektrickej prípojky. To bola veľká výhoda, lebo nebolo potrebné mať vypracovaný projekt, stačilo dodržať len bezpečnostné podmienky pri prevádzke vleku. Typ S bol kotvený k zemi len tyčami dĺžky 1 m a napínacími lanami v uhle 45 stupňov na každú stranu a napínanie bolo len pružinami. Bol vypracovaný tzv. univerzálny projekt, podľa ktorého si kupujúci vedel určiť čo všetko potrebuje (podpery, závesy). Bola spracovaná tabuľka pre jednotlivé dĺžky a sklony, kde výsledkom bola prepravná kapacita ale aj potrebný počet podpier a závesov. Prvý kus bol vyrobený koncom roku 1982 a inštalovaný na Štarte v Kežmarku - výrobný podnik bol cca 1 km vzdušnou čiarou od vleku a keď bolo potrebné niečo posúdiť alebo upraviť, tak to sa dalo aj peši prejsť a riešiť okamžite. V meste bolo lyžiarske gymnázium pre mladé talenty a aby mohli pokračovať vo vývoji , tak bol postavený pre nich hotel rovno pod svahom, aby nemuseli ďaleko dochádzať. Asi o dva roky neskôr v roku 1984 bola požiadavka na predĺženie dĺžky vleku aspoň na 250 – 300 m. S tým súviselo zvýšenie výkonu motora ako aj kotvenie stožiarov a napínanie dopravného lana. Tak vznikol typ P - predĺžený. Zmenil sa typ stožiarov kvôli ukotveniu na betónové pätky a zmenila sa aj vratná stanica kvôli napínaniu dopravného lana. Je potrebné podotknúť, že každý vlek je originál. To platí aj pre typy F a H. Aj keď to vyzerá, že sú rovnaké, nie sú, rozhodujú maličkosti, ktoré sa okom nedajú zistiť.
Rozdiel medzi typom S a P na pohľad bol veľmi ťažko pozorovateľný. Typ S na samom začiatku mal priemer podpery cca 120 mm a výška bola 3,5 m, aby celú podperu bez výstroje dokázal vyniesť jeden zdatnejší chlap. Tým, že sa výroba viac presunula na typ P, tak došlo k tomu, že podpera bola zosilnená a priemer bol zvýšený na 194 mm, hrubostenná rúra o hrúbke steny 5 mm. Výška dopravného lana bola 2,5 m, dĺžka tyče závesu v nezaťaženom stave 1610 mm, pri maximálnom vytiahnutí 2860 mm bez hliníkového ramena. Rozchod lán na trati 2,5 m, priemer poháňacieho kotúča 1070 mm – zváraný variant. A teraz výkonové varianty: Typ S mal výkon 3 a 4 kW dvojrýchlostný. Typ P 3,5 a 5,5 kW, ďalší variant 7,5 a 11 kW. A boli ešte aj na požiadavku zákazníka aj varianty 15, 18 a dokonca aj 20 kW – špeciál. Výkon motora 7,5 a 11 kW vlastne nahrádzal typ F 10, ktorého výroba sa ukončila a nahradil ho typ P. Ale u tejto varianty pri dĺžkach väčších ako 300 m už bolo potrebné podpery kotviť do betónového základu, tak ako typ F. Ak boli použité motory o výkonoch 15, 18 alebo 20 kW tak sa dĺžka vleku natiahla až do 700 m, ale už sa menil aj priemer podpery a jej dĺžka podľa typu F.
Po ukončení licencie a zmeny firmy na Tatralift, boli nútení zmeniť častí výstroja aj staníc, aby nekopírovali licenciu. Tým vznikali rôzne nové riešenia hlavne vratných staníc. Preto sa môžete stretnúť s rôznymi riešeniami, napr. že vratná vetva má inú výšku apod.
Vydáno: 23.3.2026
Aktualizace:
