OKOLNOSTI VZNIKU TATRAPOMY – ČÁST 1.
Prostřednictvím blogera Tatrapomáře se nám podařilo získat kontakt na bývalého projektanta a konstruktéra firmy Tatrapoma, pana Libora Sládka, který se s námi podělil o své vzpomínky a zároveň pro náš web pořídil i aktuální fotografie několika vleků, na jejichž instalaci se často sám podílel. Galerii jsme pak doplnili dalšími snímky prvních Tatrapom. Text, za který panu Sládkovi mnohokráte děkujeme, Vám předkládáme v originální verzi.
Díl první: Okolnosti vzniku Tatrapomy
V roku 1970 sa konali vo Vysokých Tatrách majstrovstvá sveta v lyžovaní v Alpských disciplínach. Väčšina disciplín sa konala na Štrbskom Plese – behy, skoky na lyžiach na oboch mostíkoch, zjazd a obrovský slalom sa konali na Skalnatom plese v Lomnickom sedle. Vtedy som bol študentom v treťom ročníku na strojníckej priemyslovke. Ako študenti sme dostali v škole voľno, aby sme mohli navštíviť preteky, aby bolo vidieť, že aj na Slovensku máme záujem o takéto podujatia. Osobne som sa zúčastnil na pretekoch v skokoch na lyžiach z veľkého mostíka P 90 na Štrbskom Plese. Vtedy tam bola celá politická elita na čele s prezidentom republiky a práve v ten deň začala Československá televízia prvé vysielanie vo farbe. Každý z pretekárov mal absolvovať tri skoky z mostíka a to jeden skúšobný a dva súťažné. Pretekárov z doskočiska hore k mostíkom dopravovala lanovka z Transporty Chrudim, ktorá bola v tom čase pomalá a s malou prepravnou kapacitou na čo sa súťažiaci skokani sťažovali, že po tréningovom skoku sa nestihli vrátiť na prvý aj druhý súťažný skok. To isté platilo aj pre lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a aj na druhý úsek do Lomnického sedla, kde sa konal obrovský slalom. Tam to trvalo viac než tri hodiny, aby sa dopravili všetci športovci, rozhodcovia, tréneri, servismeni a ostatní, ktorí boli v organizačnom tíme. Pretekári už museli byť ráno o 6:00 na údolnej stanici lanovky, aby pri kapacite cca 300 os./hod. sa dostali do Lomnického sedla a stihli si prezrieť trať, kde budú súťažiť, a skúsiť aspoň jednu jazdu na zahriatie. Diváci boli až poslední, ktorých prepravili lanovky, aby mohli vidieť aspoň časť pretekov. To vyvolalo veľkú kritiku, že čo povedia zahraniční pretekári a aj predstavitelia FIS, a či ešte v budúcnosti nám takéto podujatie umožnia uskutočniť. S touto vecou bolo potrebné niečo robiť.
Po skončení a vyhodnotení celého podujatia bolo prijaté rozhodnutie, že je potrebné nahradiť tieto staré zariadenia za nové moderné. Na Slovensku bol vytvorený Vládny výbor pre šport a cestovný ruch. Vedúcim bol pán Ivan Sutoris. Dostali za úlohu pripraviť správu s návrhom ako sa táto situácia bude riešiť. V Liptovskom Mikuláši už vtedy fungovalo Združenie lanovky a vleky, ktoré bolo oslovené tiež a aj ich členovia sa podieľali na riešení celej situácie. Kým vycestovali do zahraničia aby zistili, aké firmy vyrábajú takéto zariadenia museli byť všetci členovia, ktorí sa mali zúčastniť obhliadok preverení, či niekto nemá zajačie úmysly. Samozrejme museli sa vybaviť aj víza a zabezpečiť finančné prostriedky na pobyt v tvrdej mene. Nie na jeden krát obišli Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko a to celé trvalo dva až tri roky. Po získaní informácií o jednotlivých výrobcoch a ich zariadeniach nasledovalo rozhodovanie, ktorý výrobca je najvhodnejší pre jednanie o zakúpení licencie, ktorý má jednoduchšiu konštrukciu na výrobu apod. To trvalo zhruba jeden rok a potom, keď už bol vybraný konečný kandidát, tak bolo potrebné ešte v rozpočte zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov v tvrdej mene na zakúpenie licencie. Najvýhodnejšia bola ponuka od firmy Pomagalski s. a. Grenoble, ktorá v rámci licencie bola schopná dodať aj dve sedačkové lanovky – jednu do strediska Jasná a to konkrétne úsek Jasná - Luková a druhá sedačka na Skalnaté pleso – Lomnické sedlo. Týmto bol celý proces zakúpenia licencie ukončený. V licencii boli zahrnuté lyžiarske vleky s pevným uchytením typy F 10 a F 12, a ďalej vleky s odpojiteľným uchytením typy H 40, 60, 80, 130, 180 a 210, ako aj dvojsedačkové lanovky s pevným uchytením a aj kabínová lanovka s odpojiteľným uchytením. Bola dodaná kompletná dokumentácia, ale vo francúzštine, ktorú bolo potrebné prekresliť podľa ČSN noriem.
Zháňali sa odborní pracovníci, ktorí mali skúsenosti s takýmito zariadeniami, prišiel aj jeden inžinier z ministerstva dopravy z Bratislavy, ďalší odborník na elektriku tiež z Bratislavy a o pomoc bol tiež požiadaný už v tom čase dôchodca pán Chrbolka z Transporty Chrudim, ďalší inžinier statik prišiel z VSŽ Košice, ktorý spracovával a vypočítaval statické tak aj cyklické namáhanie jednotlivých konštrukcií, ďalej to bol skúsený geodet, ktorý robil zameriavanie terénu a v prvej sérii aj projekciu. Licencia bola definitívne zakúpená koncom roku 1975 začiatkom decembra. Potom bola fáza zabezpečenia materiálov a komponentov pre výrobu. V roku 1976 bola vyrobená prvá séria 10 kusov vlekov ako typy F tak aj H.
Pokračování příště!
Vydáno: 6.1.2026

Aktualizace: